DJ Tasty o minulosti, prítomnosti aj budúcnosti!
Dnes prinášam exkluzívny rozhovor s človekom, ktorý ma množstvo fanúšikov. Reč je o bývalom basgitaristovi kapely Inekafe, ktorý aktuálne rozbieha kariéru DJ. O tomto, aj o mnohom ďalšom sa dočítate v rozhovore.
- publikováno 10.09.2014
- Dominika Šlesaríková
- Rozhovory
- trvalý odkaz: http://www.dwd.cz/article/p-924
Ešte počas hrania v kapele si sa začal venovať DJingu, čo ťa k tomu viedlo?
Môj druhý domov - Londýn môže za všetko. Začiatok by som datoval niekde ku letu 2012. Kamoš ma zobral do vyhláseného klubu The Egg London, kde vtedy headlajnoval Dj/Producent/Remixer - STYLE OF EYE. Vôbec som nevedel, o čo ide a až potom na mieste som videl, ako vie jeden človek pomocou potákov a fejdrov na mixážnom pulte ovládať celý dance floor a koľko energie vie nimi vyrobiť a pustiť do ľudí. V jednom kuse sa niečo menilo a ani na chvíľu nedal vydýchnuť. Bol to veľmi tvrdý set s množstvom prekvapení a strihov, sem tam sa zdalo, že hrá 4 rôzne treky cez seba a ja som nevedel, kde mi hlava stojí, ale všetko presne sedelo. Vtedy mi to hrozne zapísalo a začal som nad tým rozmýšľať. Chcel som vedieť, ako je to možné. Kúpil som si nejaké základné kontrolery a začal som štuchať.
Ako sa ti rozbehla kariéra DJa?
Veľmi rýchlo som naskočil na ešte rýchlejšie vyvíjajúcu sa technológiu v Djingu, ktorá umožňuje pomaly každému druhému miešať, pokiaľ má aspoň ako také ucho, aby počul, čo sa mení. Stláčal som všetky čudlíky, ktoré som mohol počúvať, čo sa deje a začal si formovať techniku mixovania, ale postupne som zisťoval, že to nie je úplne to, čo robí všetky tie zázraky a tiež nie až tak presne to, čo som chcel a preto som spravil pár krokov späť a skľudnil sa. Zavrel som sa do štúdia a začal som viac trénovať kompozíciu mixu. Medzičasom som sa zoznámil a začal spolupracovať s novými ľuďmi dj producentami zo SK scény, ktorí ma inšpirujú a posúvajú ďalej. Nikam sa neponáhľam. Chcem, aby môj performance mal kvalitný základ a vlastný charakter a to nejakú dobu trvá, kým si vytvorím svoj profil a tiež zvuk, ktorý ma bude neskôr sprevádzať ďalej.
Momentálne vystupuješ pod menom DJ Tasty. Prečo si sa rozhodol pre túto prezývku?
Najprv som bol DBM (done by mistake), hralo mi to, sedelo to, ale najlepšie to znelo, keď som sa pomýlil. Potom som to začal viac ovládať, tak som si pracovne postavil nick Make My Day (vždy, keď som si večer zahral, tak mi to zdvihlo náladu). Ani jedno z nich nebolo však nič, čo by ma priamo charakterizovalo alebo názov, ku ktorému by som mal nejaký väčší vzťah. Potom ma napadlo TASTE ME – marketingovo No.1, ale trošku moc drzé, oplzlé. Predstav si fanúšika alebo holku, ktorá ma tričko s týmto logom. Bolo to proste trochu viac, než som... a potom sme to spolu s Lenkou Csabankou (Lenka z Farmy č.1) pri nejakom náhodnom pokece doskloňovali, ten nick na TASTY. Myslím, že za týmto si stojím tým, ako vystupujem, čo som a stále robím.
V Londýne si vyštudoval aj kuchára. Venuješ sa tomu aj teraz?
Priebežne zostávam v spojení s kuchyňou, ale hlavne cez UK. Nebaví ma variť na Slovensku. Nemá to tu gule pre mňa. Myslím, keď sa bavíme o profi varení a rešpektovaní hierarchie v kuchyni. Je tu zopár jednotlivcov, ktorým vždy rád pomôžem, ale pokým mám variť naozaj, tak idem do UK. Je tam zabehnutý systém a hlavne klienti, ktorí ocenia tvrdú prácu, ktorá stojí za kvalitným jedlom a vedia za to zaplatiť. S mojím anglickým bratom Richardom máme rozbehnutý projekt, ktorý sa počas jedného roku vyprofiloval do bodu, že si už musíme selektovať klientov. Za 10 rokov, čo sa poznáme, vieme, čo môžeme jeden od druhého čakať a tým sa veľa vecí zjednoduší. Dôležité je pre nás vybudovať tím ľudí, ktorí vedia zamakať, keď je to potrebné, sú tímoví hráči a je na nich spoľah.
Čo najradšej varíš a naopak, čo najradšej ješ?
Nie som veľký kreativec, čo sa týka menu. Je mi úplne jedno, o čo ide, ale dôležitý je pre celý proces a spôsob výroby jedla, keď musíš v nejakom čase stihnúť to, čo sa zdá byť nemožné, tak ja to dokážem s tým, že si vždy zachovám svoj štandard. Môžem sa sám na seba spoľahnúť. Nikdy nejdem pod. Mám rád tímovú prácu, stres a rozličné prostredia, keď sa musíš prispôsobiť a musí sa to stále meniť. „Polená pod kolená“ a dokázať sa s tým pobiť tak, aby výsledok bol vždy minimálne 100%. Najradšej varím z toho, čo momentálne je, čiže otvorím ladničku, špajzu a vtedy sa mi to všetko začne spájať. Nerád utrácam za drahé suroviny, ktoré aj tak nie sú kvalitné, ale radšej premýšľam nad tým, ako efektívne využiť to, čo sa z diaľky zdá byť už vyhodené v koši. Veľa ľuďom chutí viac od druhých, ako by si mali sami variť. U mňa je to naopak. Navarím si jak kráľ a ešte sa za to aj pochválim na FB. Zjem všetko, čo je jedlé. Som jak kombajn v septembri. Môžem jesť kedykoľvek a čokoľvek.
Máš momentálne nejaký cieľ, ktorý by si chcel dosiahnuť, prípadne s kým by si si chcel zahrať?
Je toho viac. Rád by som dokončil číslo 1 a to je doformovať „produkt“ tak, aby som s tým mohol ísť už von. To je teraz pre mňa prvoradé. Možnosti a miesta kde hrať sú a je ich dosť, dôležitá je však tvár, s ktorou sa budem prezentovať a na tom teraz pracujem. Ak sa mi podarí a je to len otázkou času, chcem si zahrať spolu so "Style of Eye", keďže on bol ten trigger na začiatku môjho Djingu.
Tvoji fanúšikovia si ťa pamätajú s basou v ruke. Ak by si teraz dostal ponuku od nejakej kapely, prijal by si ju?
Áno, dostal som okamžite zopár ponúk hrať v kapele, ale nič, čo by zatiaľ prevýšilo alebo sa minimálne vyrovnalo hodnote a času, ktorú som doposiaľ venoval Djingu. Jedna prišla aj priamo z UK, celkom známa banda s dobrým odpichom, ale mali zopár podmienok, ktoré som nevedel skĺbiť s mojimi a tak sme sa nedohodli. Som vždy otvorený novým návrhom. Doplnil by som len, že basa v mojom mixovaní bude určite mať svoj priestor. Potrebujem čas. Mám to na pamäti.
Cítiš podporu fanúšikov aj v tom čo robíš teraz?
Áno, určite. Bez ich podpory by som to asi ani nerobil. Je to tiež jeden z mojich cieľov, ukázať ľuďom, že hudba má mnoho tvarov, ktoré sa už v dnešnej dobe hlboko prelínajú a neexistujú žiadne presné pravidlá ani návod. Je to všetko o pocitoch, ktoré dostávaš, keď robíš hudbu, ktorá ťa baví. To je najdôležitejšie – musí ťa to baviť. Potom môžeš zábavu šíriť okolo seba. Treba hlavne vydržať.
Čo robíš v čase keď nehráš a nevaríš?
Pripravujem sa :D ... Skoro všetok čas venujem tomuto. Ak je nejaký voľný slot, snažím sa oddychovať, lebo všetkého veľa škodí a treba mať triezvy pohľad na to, čo robíš, inak sa zamotáš v jednom kuse v jednom kole. Mám super priateľku a chcem aby sme zostali spolu a uvedomujem si, že treba čas investovať aj do vzťahu, pretože ona je moja bezprostredne priama podpora a za to si ju veľmi vážim. Tiež sú tu moji priatelia, kamoši, známi, fanúšikovia a aj na nich treba myslieť.
Si všestranný človek, čoho dôkazom je, že si kuchár, basák aj DJ. Zaujíma ma, čo ťa posúva vpred keď v nejakej oblasti padneš na kolená?
Zodpovednosť za to, čo robím. Vždy.
Máš aj svoju vlastnú značku oblečenia Zulah. Kedy sa môžeme tešiť na novú kolekciu?
Zulah som posunul chalanom z agentúry "ŽIJEME HUDBOU". Mali záujem sa o to postarať a ja som už dlhú dobu hľadal niekoho, kto by značku pohol zase ďalej. Nestíhal som sa tomu venovať vôbec. Momentálne robia malú kampaň na dva nové produkty, ktoré som spravil a vyzerá, že ich to baví a chcú sa aj ďalej prezentovať pod ZULAH. Majú dobré nápady, ale ešte nie až tak veľa skúsenosti s výrobou a pod. Spolupráca s nimi mi viac než vyhovuje. Som rád, že si ma našli. Ďakujem!
Dosť podporuješ mladé kapely. Keby si mal vybrať 5 najlepších, ktoré by to boli?
Mám rád hudbu, spôsob, akým sa prezentujú a ako hudbu cítia chalani z The Paranoid, ZočiVoči, No Puls, Fishing Strip a je ich viac, tak nech sa nehnevajú ostatní, ktorých som nespomenul... Stále by som tu doplnil aj IneKafe, aj keď chalani nie sú najnovší, majú u mňa podporu!
Akú vlastnosť považuješ na sebe za najpozitívnejšiu a akú za najnegatívnejšiu?
Som veľmi otvorený a priamy človek s vysokou dávkou empatie. Nemusím už nič hrať a vôbec počúvať nezmyselné reči o tom, ako to musí byť, čo by som mal a čo nemal robiť. Mám rád dobrých ľudí, kvalitnú spoločnosť okolo seba a keď všetko beží fajn. Pokým niekto z partičky „kríva“, necítim sa dobre a mám potrebu to riešiť a chcem pomôcť.
Strašne rýchlo sa nahnevám (je slabé slovo), keď nefunguje technológia. Keď mi mrzne Iphone alebo internet sa vleče, alebo padá softwer na MACu. To sú pre mňa nepochopiteľné veci. Učím sa to ovládať ale nevidím výsledky. Niekto, kto by mi s tým vedel poradiť?
Všimla som si, že tvoja brada zapustila korene. Plánuješ to odstrániť?
Už je preč. Som späť vo svojej koži zase. Musel som kvôli pásovej kontrole, inak by ma nepustili do UK. Keď sa vrátim, opäť ju nechám klíčiť. Nemá to žiaden špeciálny význam u mňa, ani sa po nikom neopičím. Žiaden hipsters ani podobne. Je to čistá recesia a trošku zmena imidžu.
Čo by si odkázal svojim priaznivcom?
Presne to, čo vždy. Ďakujem VEĽMI za nekonečnú podporu, ktorú dostávam, ktorá ma motivuje ísť ďalej, tým pádom za moju zodpovednosť voči nim. WE DO LIVE FOR EACH OTHER!
Tu vážnejšiu časť rozhovoru máme za sebou a teraz ti dám rýchly minikvíz. Vždy vyber len jednu odpoveď!
Pioneer alebo Fender?
Určite Fender. Je nerozbitný a trvá naveky. Nemení sa inak, než k lepšiemu.
Woodstock alebo Tommorovland?
Keďže som mal dvakrát možnosť ochutnať silu Woodstocku, tak teraz je na rade Tommorowland.
Trenky, slipy alebo naostro?
Trenky. Spať naostro.
Londýn alebo Bratislava?
Obidve sú pre mňa jedno veľké ÁNO.
Glasgow Rangers alebo NY Rangers?
Cider Bloomers
Linky : www.facebook.com/tasty.sk
https://www.facebook.com/zulahclothing