Juraj Hnilica má konečne pocit, že ho ľudia počujú a počúvajú!
Juraj „Ďuri“ Hnilica bol prednedávnom známy ako líder martinskej undergroundovej rockovej kapely Bačova Fujara. No pred pár dňami vydal svoje sólový album s názvom Dovoľte mi predstaviť sa Vám. O novom albume, ale aj o tom aké roky prežil s kapelou Bačova Fujara sa dozviete v tomto rozhovore.
- publikováno 06.10.2014
- Dominika Šlesaríková
- Rozhovory
- trvalý odkaz: http://dwd.cz/article/p-929
Čo ťa viedlo k tomu dať sa na sólovú dráhu?
S chalanmi v kapele sme sa dostali do slepej uličky, z ktorej sme nevedeli vykľučkovať a na základe toho sme si dali neurčitú prestávku. Mne sa nechcelo už riešiť opäť a znova náhrady za niektorých členov a opäť sa snažiť zachrániť niečo, čo som pomaly už necítil ani ja sám. Ja muziku nesmierne milujem a tak som si povedal, že sa na to nevykašlem len tak a skúsim konečne ísť do toho sám za seba a presne tak ako to budem v tej danej chvíli cítiť.
Len pred pár dňami vyšiel oficiálne tvoj album s názvom Dovoľte mi predstaviť sa Vám. Aké máš z neho pocity ty sám?
Som nesmierne šťastný a vďačný za tento album, lebo viem, že som mu dal všetko, čo som v tom momente, keď som ho skladal a nahrával cítil a odovzdal som sa mu na 100 percent. Konečne som prišiel na trh ako sa vraví so svojou kožou. A možno to vyznie blbo, ba dokonca sebecky, ale konečne som sa nemusel nikomu prispôsobovať a robiť kompromisy. Proste som to spravil, tak ako to cítilo moje srdce a muzikantský duch.
Na albume sa nachádzajú live skladby, ktoré sú fanúšikom Bačovej Fujary dosť známe, ale aj nové skladby, ktoré si zložil. Kde berieš inšpiráciu na texty?
Život, vesmír mi ich nejako telepaticky posiela. Avšak rád by som poďakoval aj svojim priateľom a svojej priateľke, ktorá mi dokonca pomohla s jedným textom a to ku skladbe „Lúkam, riekam, horám.“ Taktiež by som chcel poďakovať Pavlovi „Hiraxovi“ Baričákovi, ktorý mi napísal text ku skladbe „Keby teba niet.“ Som veľmi rád, že skladby, ktoré sú na tomto albume sa nesú v pozitívnom duchu a konečne sa môžem pri nich smiať a radovať sa z muziky.
Zaujímalo by ma, ako vznikol text ku skladbe Skafander. Pretože tá pesnička ma dosť pobavila.
Mal som vtedy 15 rokov a nemal som osobne moc dobré skúsenosti so „skafandrom.“ Je to vtipný teenagerský text, ktorý by som však nebral moc vážne a príliš by som sa nezamýšľal nad jeho hlbším zmyslom. Boli sme teenageri a hormóny s nami pliaskali ostošesť.
Kto všetko ti pomáhal s nahrávaním tohto albumu?
Pri samotnom nahrávaní mi pomáhalo niekoľko super muzikantov, ale predovšetkým fajn ľudí. Počas nahrávania sme sa dali opäť muzikantsky dohromady s Michalom Kulichom, naším gitaristom z Bačovky a hrávame spolu aj teraz. Michal mi nahral všetky gitary. Ďalší super muzikanti, ktorí mi pomáhali sú Martin Cibuľka (klávesák z Desmodu), Matej Krela (trúbka). S vokálmi mi pomohla aj Mirka Čunderlíkova a jej manžel Robko, ktorý mi asistoval aj s produkciou a som mu moc vďačný za zvuk, ktorý mixoval a mastroval. Na pesničke „Aká si krásna“ mi pomáhali aj ďalší dvaja skvelí muzikanti a to Kamila Šimonová a Ľubo Šamo.
Z tvojich pesničiek ide neskutočná energia, tvoj hlas dokáže povzbudiť a neskutočne pohladiť na duši. Po kom si zdedil tento talent?
Ďakujem. Na túto otázku je pre mňa osobne ťažko odpovedať, keďže sám nepoznám odpoveď. Viackrát som sa pýtal mojej rodiny presne túto otázku, avšak nikdy som nedostal nijakú normálnu odpoveď. Každopádne si myslím, že v tom majú podiel obidvaja rodičia.
Momentálne si ťa môžu fanúšikovia prísť vypočuť do rôznych miest po Slovensku. Sú konkrétne nejaké mestá kde sa špeciálne tešíš?
Momentálne kočujeme Slovensko s kamarátom a spisovateľom Pavlom „Hiraxom“ Baričákom, ktorému robím hudobného hosťa. Termínov a miest je fakt dosť veľa, ale ak sa mám zamyslieť, že kde konkrétne sa teším, tak to neviem takto konkretizovať. Ja sa teším na každú jednu akciu, pretože každá jedna má svoju jedinečnú energiu a náladu a to milujem. Je krásne vidieť, ako každá jedna skladba sa dá zahrať na každej akciu nejako inak. Musím však povedať, že na svoj rodný Martin mám ťažké srdce. Milujem moju domoviny a vždy, keď mám hrať pred svojimi „susedmi“ a kamarátmi mám veľký rešpekt a hroznú trému.
Aká býva atmosféra na koncertoch?
Nádherná a jedinečná. Tieto sólové koncerty a čítačky ma neskutočne dobíjajú energiou a to isté dúfam, že cítia i moji fanúšikovia a diváci. Ja stále opakujem jednu vetu: „Konečne mám pocit, že ma ľudia počujú a počúvajú.“ Zrazu môj spev už nie je iba článok v reťazci, ale nosná časť celku.
Nechýba ti hranie s kapelou? Pretože Bačova Fujara bola podľa mňa jedna z najlepších slovenských mladých kapiel, koncert mal neskutočnú atmosféru, išla z vás energia, dokázali ste roztancovať ľudí pod pódiom. Teraz je to predsa trošku iné len s gitarou.
Poviem pravdu, že áno, chýba mi to. Moje srdce cíti, že rock je žáner, ktorý milujem a preto verím, že sa k tomu určite ešte dopracujem a zas budem môcť šantiť ako predtým. Inak chcel by som podotknúť, že toto nie je len hranie s gitarou. Ono to možno doteraz tak vyzerá, ale chystám niečo, čo by mohlo opäť nakopnúť viac šantenia a bláznenia na pódiu.
A ako by si zhodnotil tie roky práve s kapelou BF?
Krásne zážitky, na ktoré nikdy nezabudnem. Bola to cesta, ktorej som vďačný za to, že ma doviedla práve tam, kde som teraz. Ďakujem chalanom, že sme spolu zažili tieto chvíle a máme na čo spomínať.
Teraz by som sa ešte vrátila k najnovšej skladbe Blázon, ktorá je už nejaký mesiac vonku. Ako by si charakterizoval túto skladbu? Pretože pre mňa je niečím výnimočná, dokáže ma veľmi povzbudiť!
Túto skladbu som zložil úplne spontánne. Bola to prvá skladba, ktorú som zložil po tom, ako sme sa presťahovali na dedinu. Prvý deň ako som chytil gitaru som napísal túto pieseň. Bolo nádherné slnečné ráno a tak som začal písať a ono to išlo a išlo úplne samo. Nie je to žiadne veľdielo, ale predsa je to pre mňa nádherná pesnička, ktorú vždy rád hrám, lebo vo mne vyvoláva neskutočne pozitívnu energiu a náladu. Som moc rád, že sa ti páči.
A na záver. Čo by si odkázal svojím fanúšikom a čitateľom portálu dwd.cz?
Aby boli šťastní a aby robili to, čo im hovorí ich srdce. A ešte to, aby sa usmievali koľko sa len dá, lebo smiech je liek a kľúč do krajšieho zajtrajška.