DWD.cz

Predstav nám v skratke vašu kapelu.
Uhol dopadu funguje od roku 2008 podstate v rovnakej zostave – Peter Stračár gitara, spev; Ján Goga basgitara a Ivan Slaný – gitara. Jediný kto sa v zostave menil, bol vždy iba bubeník – kde v súčasnosti nám hrá Romanko Minárik a veľmi dúfam, že už nebudeme nútení ani nikoho meniť . Hráme punk a pridali sme si k tomu ešte také rozšírenie, že punk-alternative. Je to z dôvodu, že celkom nám začalo vadiť akési škatuľkovanie a vznik pravidiel, ktoré sa aj v punku objavili. „Nemôžete hrať tamto, nemôžete to hrať takto, nemôžete spievať hento, lebo to už nie je punkové“ sme začali čoraz častejšie počúvať na koncertoch. Teraz nie je nič jednoduchšie ako takémuto „ťažkému kalibru“ odpovedať vetou - „kámo my ale hráme punk-alternative.“ Hráme muziku tak ako ju cítime, hráme to tak ako nás to baví a hlavne, hráme ju tak ako ju hrať vieme a chceme ! Nechceme nič siliť, nechceme to hrať len preto, že sa to páči nejakej ortodoxnej skupine punkáčov. To čo hráme – to sme vlastne my, naše pocity, naše myšlienky.

Ako si sa ty dostal v hudbe a od koľkých rokov hrávaš na gitaru a spievaš?
Hudba je súčasťou našich životov. Neviem ako ty, ja osobne si už ani neviem predstaviť, že by existoval jediný deň bez toho aby som počul nejakú pesničku prípadne si nepohmkával nejakú melódiu. A zrovna tak si nepamätám, že by som mal nejaký deň bez doprovodu hudby – takže vzťah k hudbe mám pokiaľ moja pamäť siaha. Čo sa týka, takého vážnejšieho vnímania hudby – to prišlo tak v 13-14tich, keď začala so mnou trepať puberta a aj myšlienkové pochody boli trošku hlbšie. Začal som si všímať také veci, ktoré sa mi dovtedy darilo celkom ignorovať. Dovolím si tvrdiť, že počas môjho dospievania a socializácie ako takej, bola práve hudba jedným z najsilnejších elementov, ktorý ma názorovo ovplyvnil vyformoval do tej podoby aká je zo mňa teraz. Neskôr som chytil do ruky aj gitaru a to z prostého dôvodu – chceli sme si proste zahrať to čo sme vtedy počuli. Neskôr prišlo nutkanie sa podeliť s vlastnými myšlienkami aj s ostatnými a širšou verejnosťou a myslím, že vtedy nebolo niet lepšej cesty ako prostredníctvom hudby. A spev ? ja nie som ten čo spieva, ja len občas potiahnem nejaké tie backroundy a pomáham spevákovi – nech je to trošku pestrejšie a nech nemí cela ťarcha len na ňom .

Váš premiérový album "No a čo!" (2009) ste pokrstili už na neexistujúcom festivale Bosorák. Aké skladby nájdeme na tomto albume? Sú tam pesničky, ktoré by ste urobili teraz inak?
Je tam 15 skladieb a z každého rožka troška. Sú to rôznorodé pesničky a myslím, že keby sa mám vyjadriť ku každej z nich bolo by to nadlho. Najlepšie bude, ak si to čitatelia sami vypočujú a urobia si svoj vlastný názor. A či by sme ich urobili inak? Isteže. Jednak predsa už len máme viac rokov a aj tu hudbu vnímame inak. Album bol nahraný aj relatívne rýchlo (cca za nejakých 25 hodín) a bol to len rok čo sme boli spolu. Ono keď nemáš veľa peňazí na to aby si mohla dlhodobo byť v štúdiu a hrať sa s tými nahrávkami, vždy po čase prídu nové nápady, že to sa mohlo urobiť tak a hento zas onak. To ale neznamená, že by sme sa k starším pesničkám nehlásili, práve naopak – sme radi že sú a že sú také aké sú – je to naša hudobná stopa toho obdobia a s ňou kopa krásnych zážitkov a spomienok.

O dva roky neskôr ste dali von EP s názvom „Nezabudnem“, ktoré obsahuje 4 pesničky. Plánujete teda nahrať niečo nové?
EP Nezabudnem malo byť takým medzi krokom k pripravovanému plnohodnotnému Cdčku na ktorom sme v tej dobe už pracovali. Následne sme boli ale zabrzdení práve kvôli meniacej sa zostave (vystriedali sme 2 bubeníkov). Teraz už sme v plnej sile, máme nachystaný nový materiál a v novembri ideme na to ! - teda ideme do štúdia.

Kde vás môžeme najbližšie vidieť hrať naživo?
24.8 v Behyncach na Behyncefest 2013 a 13.9 u nás "doma" v Trenčíne v Boogie bare kde si zahráme s výbornou post-punkovou kapelou z Macedónska - "Bernays propaganda". Inak všetky aktuálne koncerty ktoré máme - možno nájsť na našich profiloch - či už FB alebo bandzone

Stalo sa vám niekedy ako kapele niečo, na čo nikdy nezabudnete?
Už samotná kapela je niečo na čo nezabudneme. Sme veľkí kamoši a proste naše životy sú už veľmi prepletené a je tam také kapelné puto. Ale určite máme kopu zážitkov aj z ciest a koncertov - či už keď musel byť koncert predčasne ukončený kvôli tomu, že na ulici cez cestu sa začali ľudia ohadzovať takými tými kovovými smetnými košmi; ako náš basák padol z pódia (triezvy nebol), ale aj také veci ako, že stretli sme strašne veľa super ľudí, ktorí nás obohatili, či už po názorovej stránke alebo sme si vytvorili priateľstva ktoré tak ľahko neskončia . Je toho naozaj veľmi veľa.

Čo by ste chceli ešte ako kapela v budúcnosti dosiahnuť?
Hlavne neprestať hrať. Hrať tvoriť, koncertovať. Teraz je pre nás prioritou dať von nový album a potom ktovie, možno trošku našetriť a skúsiť aj vycestovať mimo SR prezentovať našu hudbu.

S kým by ste si chceli raz zahrať na jednom pódiu?
Myslím, že keď ti napíšem, že Rancid tak by súhlasili aj ostatní chalani Ich hudba pre nás veľa znamená a už len ich vidieť by bol zážitok.

Máte nejaké heslo, ktorým sa riadíte?
často u nás znie - "Spoločne to dáme !"

Ukončíme to nejakým odkazom pre fanúšikov a pre tých ktorí sa momentálne o vás dozvedeli.
Zostaňte ľudia silní, samými sebou a to čo prijímate dôkladne analyzujte a robte si vlastní názor. Buďme si rovní odcudzujme tých čo rovnosť odcudzujú a hlavne buďme ľudskí ! Smejte sa veľa, užívajte, nažívajte, na koncertoch sa nás nebojte, radi s vami pokecáme a ostaňte sledovať naše profily pre aktuálne novinky.