Recenzia albumu Neviem čo chcem od kapely Volume!

Recenzia albumu Neviem čo chcem od kapely Volume!

Po dnešnom stretnutí  s bubeníkom z kapely Volume som si povedala, že už konečne vyjadrím svoj názor na ich druhé CD s názvom Neviem čo chcem.

Nemám síce hudobné vzdelanie a nikdy som aktívne nehrala v kapele, musím povedať, že čo sa týka kvality sa kapela posunula o niečo vyššie. A takým smerom by sa mali mladé kapely uberať.

A ako môžem ja, čisto len fanúšička dobrej muziky povedať, že je kvalitnejšie? Jednoducho. Cítiť z albumu lepší zvuk, tak isto si myslím, že po textovej stránke je to o niečo lepšie a viac kvalitnejšie mi prídu slovenské pesničky v ich prevedení ako tie s anglickým textom.  Hneď titulná skladba Neviem čo chcem má tendenciu stať sa hitom tejto kapely. Chytľavá, rýchla a práve hneď prvá skladba dokáže poslucháčovi napovedať veľa o albume. Týmto smerom veľmi dobrý výber a ja som sa tak hneď tešila na nasledujúce skladby.

U kapely Volume som zvyknutá na anglické texty, keďže na predchádzajúcom albume ich bolo viacero. Day After Day je z tých lepších anglických. Páči sa mi jej celkové prevedenie a tak isto aj scream, ktorý sa nachádza v skladbe.

No opäť prichádza slovenská s názvom Bojovník. Ak som si myslela, že svoju obľúbenú skladbu nájdem až niekde pri konci a po viacerých počutiach, mýlila som sa. Hneď po prvom vypočutí skladby Bojovník som si našla srdcovku. Tak dobrý text som už dlho nepočula.

Nasledujúce songy To už niečo znamená a Stále dúfam, mi neprídu až také „výnimočné“ ako tie ostatné v ktorých dokážem niečo nájsť. Také klasické dobré rockové skladby, ktoré však na koncertoch môžu spraviť pekné peklo pod pódiom.

Vždy keď sa ku mne dostane nejaké nové CD, prvé čo spravím, pustím si šiestu skladbu pretože je to moje obľúbené číslo a pri prvých CDčkách sa vždy stalo, že práve šiesta skladba sa mi páčila najviac. Aj keď tu to až tak celkom nie je, ale radí sa spolu so songom Bojovník  na prvé miesto.

Divá rieka je jedna z pomalších skladieb na albume, no o to lepšie znie. Výborný scream, ktorý ja moc neobľubujem ale tu sa to podľa mňa hodí. Taktiež pekný text v dobrom hlasovom prevedení.

Sám je opäť z tých lepších aj po textovej a tak isto aj po hudobnej stránke. Keď sa tak zamyslím nad textom a mojou momentálnou situáciou, asi ma to vystihuje..

Pri pohľade na zoznam skladieb  som sa celkom potešila, že sú tam len dve anglické skladby. Nie, že by som chcela kapelu odrádzať od angličtiny..Carry me je však asi tým najväčším prekvapením. Milujem skladby, ktoré sú pomalé a sprevádzané emóciami. Táto skladba má v sebe všetko, čo má mať.  Postupnými sekundami sa skladba trošku zrýchľuje a ten chrapľak..Jaj bože, skvelé!! Ani neviem prečo ale práve túto skladbu som preskočila pri počúvaní albumu prvýkrát a nechala si ju až naposledy. Tu doslova vtedy platilo pravidlo – to najlepšie nakoniec. Ak som zaradila vyššie skladby Bojovník a Sám na prvé miesto, táto je ešte o štipku vyššie.

No dosť bolo o Carry me, please..Po spustení skladby Križovatka som si spomenula na slovenskú kapelu Gladiator, na ktorej chalani fičia. Kiežby to chceli chalani z Volume dotiahnuť aspoň tak vysoko ako oni.  K tejto skladbe je natočený aj videoklip a popravde by som si rada pozrela nejaký klip aj k vyššie spomínanej skladbe Bojovník či aj k nasledujúcej s názvom Sťažnosť. Mohlo by to byť vcelku zaujímavé.

Poslednou bonusovou skladbou na albume je Dážď. Opäť akustická skladba, v ktorých ja nikdy neviem nájsť chyby. Pekný text, pekné prevedenie a fantastické zakončenie albumu. Osobne som z albumu naozaj prekvapená a môžem povedať, že to je patrí tento album zatiaľ medzi najlepšie, ktoré som v roku 2015 počula. Som rada, že aj na Slovensku sú mladé kapely, ktoré sa niekam posúvajú a baví ich dobrá rocková muzika. Ak chalani nepoľavia, určite to dotiahnu ešte ďalej.. 

LIKE IT! JOIN US!